Právo

Zákony o násilí

Trestný zákon

Trestný zákon, ktorý bol zmenený s účinnosťou od 1.9.2002, sa zmenil v ustanovení § 89, v ktorom sa definujú pojmy používané v tomto zákone. Od 1.9.2002 sa za blízku osobu pre účely trestných činov, ku ktorým najčastejšie dochádza voči ženám zmenil tak, že za blízku osobu sa pri trestných činoch násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi (§ 359), týrania blízkej a zverenej osoby (§ 208 TZ), vydierania (§ 189), znásilnenia (§ 199 TZ), sexuálneho násilia (§ 200 TZ) a sexuálneho zneužívania (§ 201 TZ) rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k ním blízkou osobou ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Táto zmena umožnila kvalifikovať ako trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona aj také konanie, ktorého sa dopúšťal páchateľ voči bývalej manželke, jej deťom, ktoré nepochádzajú z manželstva alebo voči bývalej družke. Táto zmena dala právne vyjadrenie skutočnosti, že na Slovensku aj po rozvode manželstva alebo po rozpade vzťahu žijú častokrát v spoločnom byte alebo dome bývalí manželia alebo druh a družka a preto násilie, ku ktorému dochádza v týchto vzťahoch je rovnakého druhu ako násilie, ku ktorému dochádza pred rozpadom vzťahu. Zároveň sa touto zmenou umožnilo zaradiť medzi prísnejšie trestané trestné činy nielen trestné činy, ku ktorým dochádzalo vo vzťahu k manželke alebo družke, ale aj bývalej manželke a družke.

Ďalšou zmenou v Trestnom zákone bolo zavedenie zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného medzi primerané obmedzenia, ktoré súd môže v prípade, že odsudzuje páchateľa, uložiť ako súčasť trestu alebo súčasť podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Paragraf 359 – násilie proti skupine obyvateľstva a proti jednotlivcovi sa zmenil tak, že prísnejšie sa potrestá ten páchateľ trestného činu, ktorý sa takéhoto trestného činu dopustí voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove.

Úplne nanovo sa sformulovalo ustanovenie § 208 – týranie blízkej a zverenej osoby. Pretože dovtedy platné ustanovenie prinášalo so sebou interpretačné problémy používajúc slová ako „opakované bitie, neoprávnené uzatváranie, nadmerné vyvolávanie strachu alebo stresu, neprimerané a neodôvodnené trestanie“, bolo toto ustanovenie preformulované tak, aby akékoľvek opakované násilie akéhokoľvek druhu, ktorého dôsledkom je fyzické alebo psychické utrpenie obete, bolo bez pochybností možné kvalifikovať ako tento trestný čin. Z definícii tohto trestného činu sa vypustili pojmy ako „nadmerné, bezdôvodné a neprimerané násilie“ a vymenovali sa rôzne spôsoby, ktorými možno tento trestný čin spáchať.

V § 189 – vydieranie sa zaviedlo ustanovenie, podľa ktorého, takýto trestný čin spáchaný na blízkej osobe je prísnejšie trestaný. Rovnakým spôsobom sa upravili aj ustanovenia § 199 (znásilnenie), § 200 (sexuálne násilie) a § 201 (sexuálne zneužívanie) Trestného zákona.
Trestný poriadok

Trestný poriadok sa zmenil predovšetkým vo vzťahu k osobám mladším ako 15 rokov, ktoré v prípade, že sú vypočúvané v súvislosti s trestným činom spáchaným voči blízkej a zverenej osobe, a ak hrozí nebezpečenstvo, že by opätovná výpoveď takejto osoby mladšej ako 15 rokov mohla ovplyvniť duševný alebo mravný vývoj dieťaťa, jeho výpoveď je snímaná na videozáznam, ktorý je použitý ako dôkaz pred súdom, a opätovná výpoveď takéhoto dieťaťa je v podstate neprípustná. Naďalej však zostáva skutočnosťou, že ak je obeťou trestného činu osoba staršia ako 15 rokov, býva častokrát opakovane podrobovaná výsluchom tak v štádiu prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom. Nie je ničím výnimočným, že žena, obeť znásilnenia je vypočúvaná v priebehu jedného trestného konania aj štyrikrát a nemá žiadnu zákonnú možnosť takúto výpoveď odoprieť alebo sa odvolať na svoju predchádzajúcu výpoveď.

Touto zmenou sa zároveň do Trestného poriadku zaviedla výslovne možnosť ustanoviť za opatrovníka pri trestných činoch spáchaných voči mal. osobám občianske združenie so zameraním na ochranu rodinných práv. Podľa platných právnych predpisov z oblasti rodinného a trestného práva totiž nemôže žiadny z rodičov zastúpiť dieťa, ak hrozí kolízia ich záujmov. Tak v prípade, ak boli obeťou trestných činov nielen manželky, bývalé manželky, družky alebo bývalé družky páchateľov, ale aj ich deti, nemohla vykonávať funkciu zástupcu v trestnom konaní matka dieťaťa. Obvyklou praxou v trestnom konaní bolo ustanovenie opatrovníka pre dieťa orgánu sociálnoprávnej ochrany, ktorý však častokrát svoju činnosť vykonáva veľmi formálne.

Ďalšou zmenou Trestného poriadku bolo odňatie možnosti poškodenej nedať súhlas na trestné stíhanie, ktorá nadobudla účinnosť 1.10.2002. Do uvedenej zmeny bolo možné pri niektorých trestných činoch, ak boli spáchané voči blízkej osobe, nedať súhlas na trestné stíhanie. Oprávnenou osobou na udelenie alebo odňatie súhlasu bola poškodená. Častokrát bola snaha páchateľa o to, aby tento súhlas vzala späť, čo bolo možné až do rozhodnutia odvolacieho súdu, dôvodom ďalšieho násilia voči poškodenej.

Občiansky zákonník

Občiansky zákonník bol zmenený s účinnosťou od 1.1.2003. Novo zavedené ustanovenia umožňujú obmedziť užívacie právo jedného z manželov k bytu alebo domu, ak sa v dôsledku psychického alebo fyzického násilia alebo hrozby takýmto násilím voči manželovi alebo blízkej osobe stalo spoločné užívanie domu alebo bytu neznesiteľným. Aj keď do Občianskeho zákonníka nezaviedla nová definícia blízkych osôb, pri používaní týchto ustanovení súdy aplikujú definíciu blízkej osoby, ktorá je uvedená v Trestnom zákone. Obmedzenie alebo vylúčenie z užívania bytu alebo domu je možné v prípade, že dom je v podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo ak ide o byt, ktorého sú manželia alebo bývalí manželia spoločnými nájomcami. Nová úprava Občianskeho zákonníka zároveň výslovne ustanovila, že v prípade fyzického alebo psychického násilia nie je potrebné po zrušení spoločného nájmu, aby ten z rozvedených manželov, ktorý sa takéhoto násilia dopúšťal, mal zabezpečenú zo strany druhého akúkoľvek bytovú náhradu.
Občiansky súdny poriadok

Občiansky súdny poriadok sa zmenil od 1.1.2003 predovšetkým v ustanoveniach o predbežných opatreniach. Aj keď do uvedenej zmeny právna úprava predbežných opatrení nevylučovala možnosť, že by súd predbežne rozhodol aj o zákaze užívania bytu alebo domu osobou dopúšťajúcou sa násilia, súdy dovtedy existujúcu právnu úpravu neaplikovali tak, že by rozhodli predbežným opatrením o takomto zákaze. Od 1.1.2003 je v Občianskom súdnom poriadku v § 76 ods. 1 písm. g/ ustanovená možnosť, aby súd predbežným opatrením zakázal osobe dôvodne podozrivej z násilia dočasne vstupovať do domu alebo bytu, v ktorom sa zdržiava osoba, voči ktorej sa dopúšťa násilia. Touto úpravou bola zároveň zavedená osobitná lehota pre vydávanie takýchto predbežných opatrení, ktorá je 7 dní odo dňa podania návrhu. Zároveň boli ustanovené lehoty na predkladanie spisov týkajúcich sa takýchto predbežných opatrení odvolaciemu súdu, aj lehoty na rozhodnutie o odvolaniach v týchto veciach odvolacím súdom.

O predbežnom opatrení sa rozhoduje uznesením, ktoré je predbežne vykonateľné, čo znamená, že je záväzné pre účastníkov bez ohľadu na to, či sa niektorý z nich odvolal. V priebehu roku 2003 a 2004 sa postupne vyvinula taká prax, že nerešpektovanie tohto predbežného opatrenia sa kvalifikuje ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a to bez toho, aby bolo potrebné, tak ako pri iných rozhodnutiach, v prípade jeho nerešpektovania požiadať súd o jeho súdny výkon.

Aj pred uvedeným rokom 2002 a aj po prijatí spomínaných zásadných noviel Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku sú a boli prijímané právne predpisy, ktorých ustanovenia môžu a majú význam pre postavenie žien – obetí násilia alebo, ktoré smerujú k tomu, aby sa prejavom násilia voči ženám v akejkoľvek forme predchádzalo.

Zákonník práce

Takýmto právnym predpisom je Zákonník práce, ktorý bol prijatý v roku 2001 a ktorý vo svojom ustanovení § 41 reagoval na všeobecne známu situáciu, kedy pri prijímaní do zamestnania boli vydaté ženy s malými deťmi výrazne znevýhodňované, preto sa v tomto ustanovení zamestnávateľovi, u ktorého sa uchádza osoba o zamestnanie, zakázalo vyžadovať od uchádzača informácie inter alia o tehotenstve a o rodinných pomeroch. Ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru porušil tento zákaz, uchádzač o zamestnanie má právo na primeranú finančnú náhradu.

Zákonník práce bol neskôr doplnený v ustanovení § 13 Zákonom o rovnakom zaobchádzaní (Antidiskriminačný zákon) a to tak, že zamestnávateľ je povinný v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V tomto ustanovení sa zakázala diskriminácia okrem iného aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu a bol ustanovený mechanizmus ochrany pred porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania.

Dňa 20.5.2004 bol prijatý Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou – Antidiskriminačný zákon. Tento zákon upravil uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovil prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Rovnaké zaobchádzanie spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Podľa tohto zákona je priamou diskrimináciou konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako sa zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je podľa tohto zákona navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu porovnaním s inou osobou, pričom nepriamou diskrimináciou nie je takýto postup, ak sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Tento zákon definuje aj obťažovanie, ktorým je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia, alebo ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Zákon definuje, čo je pokynom na diskrimináciu, nabádanie na diskrimináciu, aj neoprávneným postihom. Stanovuje povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v ním definovaných oblastiach spoločenského života a ustanovuje aj mechanizmus na dosiahnutie rovnakého zaobchádzania a na ochranu pred diskrimináciou. Práva na rovnaké zaobchádzanie a na ochranu pred diskrimináciou sa možno domáhať na súde a ako náhradu za porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie alebo diskrimináciu je možné žiadať aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Týmto zákonom bola zároveň zavedená zásada rovnakého zaobchádzania v ďalších právnych predpisoch a to predovšetkým v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.
Jednou z najzreteľnejších foriem násilia voči ženám na Slovensku je ekonomické násilie praktizované tým, že manželia, bývalí manželia a otcovia detí si neplnia vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktoré sú zverené do výchovy matkám. Od 1.1.2005 platí Zákon o náhradnom výživnom. Tento umožňuje za podmienok v ňom stanovených, aby v prípade, že povinná osoba neplatí výživné v plnej výške, v lehote a spôsob určeným právoplatným rozhodnutím súdu najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace, poskytnúť náhradné výživné štátom.

Trendy v trestnom stíhaní trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby

Zmena Trestného zákona v ustanovení § 208, ku ktorej došlo od 1.9.2002, ktorý sa týka týrania blízkej a zverenej osoby, bola motivovaná tým, že z dovtedajšej praxe orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní týchto trestných činov bolo zrejme, že tieto orgány zameriavali svoju pozornosť predovšetkým na skúmanie, či trestanie obete bolo bezdôvodné a neprimerané. Tieto okolnosti sa často vyhodnocovali v prospech páchateľov trestných činov, rovnako spôsobovala výkladové problémy aj skutočnosť, čo možno považovať za bitie a aj táto bola často interpretovaná v prospech páchateľov trestných činov, teda v tom zmysle, že fyzické útoky, ktoré možno považovať za bitie, musia dosahovať určitú intenzitu.

Ustanovenie § 208 Trestného zákona bolo zmenené od 1.9.2002 a v súčasnosti má takéto znenie (pôvodné znenie jednotlivých častí je uvedené v zátvorkách kurzívou) :

Podľa ustanovenia § 208 – kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie najmä

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť, (opakovaným bitím, neoprávneným uzatváraním, nadmerným vyvolávaním strachu alebo stresu, alebo iným neprimeraným, alebo neodôvodneným trestaním)

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku, alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
(opakovaným neoprávneným odopieraním stravy, základného ošatenia, základnej hygieny, zdravotnej starostlivosti alebo bývania)

c) nútením k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav, alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
(nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu prác spôsobujúcich jej neúmernú fyzickú námahu vzhľadom na jej vek, zdravotný stav alebo fyzickú, alebo psychickú vyspelosť, alebo k vykonávaniu iných činností, ktoré sú škodlivé ľudskému zdraviu)

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie alebo (opakovaným, alebo nadmerným vystavovaním vplyvu látok, ktoré sú škodlivé ľudskému zdraviu)

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,  (časť „e“ nebola do 31. 8. 2002 zahrnutá do právnej úpravy)

potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov alebo zákazom činnosti.
(potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti)

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia – odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a) ak poruší činom uvedeným v odseku 1 osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo povinnosť, na ktorej plnenie sa osobitne zaviazal,

b) ak spácha taký čin, hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

c) ak spácha taký čin na viacerých osobách, alebo

d) ak pokračuje v páchaní takého činu po dlhší čas.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia – odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým spôsobom, alebo
b) ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia – odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť.

Od novelizácie tohto ustanovenia sme očakávali dôraznejšiu ochranu obetí týrania – konkrétne toho, že obete nebudú podozrievané, že samy zazdali dôvod na tyranizujúce správanie, a toho, že sa násilie nebude bagatelizovať precitlivenosťou obetí. Tieto očakávania sa však nesplnili. Naopak, objavujú sa rozhodnutia v trestných stíhaniach trestných činov podľa § 208 TZ, ktoré signalizujú, že citované zákonné ustanovenie a s ním súvisiace sa interpretujú spôsobom, ktorý je v rozpore so zmyslom skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Napriek jednoznačnému textu citovaného zákonného ustanovenia sa v postupe orgánov činných v trestnom konaní prejavuje osobný názor osôb v ich mene konajúcich. Tento osobný názor je prejavom doposiaľ prevládajúcej verejnej mienky, podľa ktorého domáce násilie, násilie v rodinách, týranie žien a detí v rodinách je neprimerane zveličeným problémom. Prejavuje sa trend – za akty týrania sa považujú len hrubé fyzické útoky, bagatelizujú sa iné formy násilia alebo dokonca sa iné ako fyzické násilie za násilie vôbec nepovažuje. Tento trend sa prejavuje už v úvodnom štádiu trestného stíhania, ktorým je vyšetrovanie trestných činov. Často sa napriek tomu, že obeť podrobne opíše spôsoby psychického násilia, toto nepovažuje za dostatočné ani na to, aby bolo vo veci vznesené obvinenie voči páchateľovi.

V tomto štádiu trestného konania zohrávajú mimoriadne významnú rolu znalci z odboru psychológie. Skutočnosť, či konanie páchateľa môže byť kvalifikované ako trestný čin podľa § 208 TZ závisí od toho, či správanie páchateľa spôsobilo obeti fyzické alebo psychické utrpenie. Toto je neoddeliteľnou súčasťou skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Či obeť psychicky alebo fyzicky trpela v dôsledku páchateľovho správania sa zisťuje v trestnom konaní znaleckým posudkom z odboru psychológie. Znalci z odboru psychológie sú znalci zapísaní v Zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Orgán činný v trestnom konaní môže ustanoviť za znalca, ktorého úlohou je posúdiť, či obeť prežila psychické alebo fyzické utrpenie, akéhokoľvek znalca zapísaného v uvedenom zozname. Neskúma a ani nemá akým spôsobom zistiť, či sa znalec vo svojej činnosti venuje osobitne problémom psychických prejavov týrania, či sa zaoberá témou obetí domáceho násilia alebo či akýmkoľvek spôsobom dopĺňa svoje odborné znalosti. Prakticky nie je možné v trestnom konaní namietať, že znalec ustanovený na posúdenie týchto otázok nie je kompetentný, pretože sa uvedenou oblasťou vo svojej práci nezaoberá a nevenuje sa jej. Výsledok znaleckého dokazovania je potom často ovplyvnený práve tou skutočnosťou, či sa znalec špecializuje na danú oblasť alebo nie. V mnohých prípadoch je výsledok znaleckého dokazovania taký, že poškodený nejaví známky obete psychického týrania. V takomto prípade býva trestné konanie zastavené bez toho, aby sa vykonávali ďalšie dôkazy. Jediným spôsobom, ktorým môže obeť zvrátiť túto situáciu, je predložiť znalecký posudok vypracovaný na jej vlastné požiadanie a náklady, ktoré predstavujú v súčasnosti sumu od 6.000,- Sk do 10.000,- Sk (circa EUR 150 – 250). V zásadnej väčšine prípadov však obeť prostriedky na zaobstaranie takéhoto znaleckého posudku nemá.

Aj keď z výsledkov znaleckého posudku vyplynie, že u obete znalec zistil známky týrania, neznamená to ešte, že páchateľ bude odsúdený, resp. že mu bude uložený taký trest, ktorý zodpovedá Trestnému zákonu.

Príklady z praxe nesporne poukazujú na trend smerujúci k tomu, že akty domáceho násilia sú posudzované napriek zmenenému právnemu stavu benevolentnejšie ako to zodpovedá zmyslu a obsahu ustanovení Trestného zákona. Postup orgánov činných v trestnom konaní vedie mnohé obete násilia k presvedčeniu, že napriek tomu, že správanie páchateľa ohlásia, nebude niesť zodpovednosť za takéto správanie. Situácia obetí domáceho násilia sa z tohto hľadiska nejaví byť oproti stavu pred novelou Trestného zákona z roku 2002 priaznivejšia. Uvedené skutočnosti svedčia skôr pre opačný záver.

Autorka: JUDr. Iveta Rajtáková

Prebraté zo stránky www.fenestra.sk

Poznámka: Z pôvodného textu boli vynechané konkrétne prípadové štúdie.

Pridaj komentár

Momentálne neexistujú žiadne komentáre.

Comments RSS